Potrebujeme Božie povzbudenie v časoch znechutenia

Židom 10, 23 a 35 – Všetci Boží ľudia potrebujú povzbudenie.

1. Izák potreboval povzbudenie: „Požehnám ťa v krajine hladu!“

„Zjavil sa mu Hospodin a riekol: ‘Nechoď do Egypta, ostaň v krajine, o ktorej ti poviem. Pobudni v tejto krajine ako cudzinec; budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny; tak splním prísahu, ktorú som dal tvojmu otcovi Abrahámovi.’“ (Genesis 26, 2-3)

(Genesis 26, 12-13)

Keď Izák čelil potravinovej kríze v krajine, kde žil, Boh mu povedal, aby nešiel do Egypta, ale aby zostal v krajine hladu. Boh zasľúbil Izákovi, že ho požehná  práve v tejto krajine. Boh Ho požehnal a Izák sial v krajine a žal stonásobne. Vzmáhal sa viac a viac a stal sa veľmi veľkým.

Takým istým spôsobom nás Boh môže požehnať v našich životoch tam, kde čelíme zápasom, nedostatku a zraneniam. Môžeme byť v pokušení ujsť zo situácie, kde sme pod tlakom alebo v bolesti.

Pán Boh sľubuje, že dokáže svoju veľkú moc, aby nás požehnal na mieste, kde čelíme nedostatku a tlaku.

2. Ráchel: „Vtedy sa Boh rozpomenul na Ráchel.“

„Vtedy sa Boh rozpomenul na Ráchel. Boh ju vyslyšal a otvoril jej život.“ (Genesis 30, 22)

Ráchel bola dlhý čas neplodná a vyzeralo to tak, že Boh na ňu zabudol. Všetky ostatné mali deti jedno po druhom. Zdalo sa, že iba Ráchel je oddelená od Božieho požehnania. Práve keď to vyzeralo, ako keby Boh na Ráchel úplne zabudol, Písmo hovorí: „Vtedy sa Boh rozpomenul na Ráchel.“ Ráchel nebola zabudnutá! Boh na ňu pamätal a počul jej plač, sňal z nej hanbu a dal jej syna. Pomenovala ho Jozef. Ráchelin syn Jozef bol vyvýšený nad ostatné deti. Jozef mal najkrajšiu budúcnosť a stal sa predsedom vlády v Egypte. I keď Ráchelino požehnanie prišlo po dlhom čase, bolo veľmi nezvyčajné a prevýšilo ostatných.

V našich životoch to môže vyzerať tak, ako keby na nás Boh zabudol a každý iný získava požehnanie od Neho, iba my nie. Boh, ktorý sa rozpomenul na Ráchel, sa určite rozpomenie aj na nás a daruje nám požehnanie, ktoré bude výnimočné, veľmi hodnotné a dlhotrvajúce.

Nemali by sme byť znechutení, ale hľadieť s nádejou a odvahou do budúcnosti na výnimočné požehnanie, ktoré má Boh pre nás pripravené.

3. Jákob: „Lebo som videl všetko, čo ti Lában robí.“

„... lebo som videl všetko, čo ti Lában robí.“  (Genesis 31, 12)

Genesis 31; 12, 6, 7, 41

Keď Jákob trpel bezprávie pod Lábanovým dvadsaťročným vykorisťovaním, Boh mu povedal, aby odišiel od Lábana a vrátil sa do otcovho domu. Povedal Jákobovi: “Videl som všetko, čo ti Lában robí.” Pán vyslobodil Jákoba od Lábana. I keď bol nejaký čas Jákob Lábanom klamaný, Pán Boh o tom vedel. Pozeral sa na všetku nespravodlivosť, až nadišiel čas, kedy sa Jákoba zastal a vyslobodil ho.

V našich životoch Boh vie o všetkom, čím prechádzame, o každej bolesti a trápení, ktoré zažívame. Nemali by sme byť znechutení a myslieť si, že Boh nevie o utrpení, ktorým prechádzame.

Boh vie o každej nespravodlivosti a bezpráví, ktorým prechádzame a zasiahne a oslobodí nás z rúk násilníkov a zlých ľudí.

4. Eliáš: „Máš priďalekú cestu pred sebou!“

„Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: ‘Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia.’
Nato sa ho anjel po druhýkrát dotkol a povedal: ‘Vstaň a jedz, lebo máš priďalekú cestu pred sebou.’“ (1. Kráľov 19, 4 a 7)

1. Kráľov 19; 1-7, 15-16;  2. Kráľov 2; 1 a 11.

Keď bol Eliáš v nebezpečenstve života pre Izébelou, bol znechutený, modlil sa a žiadal si smrť. Povedal Bohu: “Dosť už, nechaj ma zomrieť.” Myslel si, že by bolo lepšie, keby zomrel, ako keby mal žiť. Nevidel už zmysel svojho života. Neuvedomoval si, že Boh má pre neho ešte stále prácu. Boh poslal anjela a ten ho posilňoval. Bolo pred ním ešte veľa dôležitých úloh, ktoré mal splniť. Mal pomazať kráľov dvoch národov a tiež svojho nástupcu Elízea. Dôležitejšie však bolo, že Boh mal plán pre Eliáša. Eliáš nezomrel, ale bol vzatý živý do neba na ohnivom voze. Eliáš si vo svojom stave znechutenia neuvedomoval Boží plán pre jeho život. Namiesto toho sa modlil, aby mohol zomrieť. Ale Boh ho povzbudil a pomohol mu naplniť zámer a povolanie v jeho živote.

V našich životoch sme z času na čas znechutení ťažkými bremenami a modlíme sa, aby nás Pán Boh zobral z tejto zeme. Neuvedomujeme si, že ešte máme ísť dlhú cestu a že Boh má pre nás ešte veľa práce.

Pán Boh nás chce povzbudiť, aby sme išli a splnili úlohy, ktoré nám dal za úlohu v Jeho kráľovstve.